Speváčka Katarína Knechtová má na svojom konte nový album Tajomstvá, nedávno získala bronzového Slávika a zo všetkých strán sa na ňu hrnú samé chvály na jej nový imidž. Do Košíc prišla v rámci promoturné k novému albumu a nám prezradila aj to, čo jej zaručene urobí radosť a ako bojuje s jarnou únavou.
Katka priznáva, že po tom, čo ju vyšťavila príprava nového albumu, ju skolila jarná únava.

"Na jeseň som síce začala športovať, čo mi pomáhalo získať energiu, ale celú zimu som mala kopu pracovných povinností, takže na aktívny relax nebol čas," prezradila.

Jarná únava na ňu vplýva každoročne a sama už vie, ako si s ňou poradiť. "Snažím sa hlavne očistiť organizmus. Pijem všelijaké zelené a divne zapáchajúce veci," smeje sa.

"Hlavne však potrebujem veľa spať. Keď si nájdem čas ´spať nadčasy´, tak mi to veľmi pomáha a cítim sa oveľa lepšie."

Nielenže sa lepšie cíti, lepšie aj vyzerá. Aspoň to v posledných týždňoch počúva z každej strany. Všetky médiá totiž riešili zmenu jej imidžu - výraznú ofinu a zmenu farby vlasov.

"Už mi je z toho trochu smiešne, ako to každý rieši... Lebo potom sa pýtam samej seba - keď teraz píšu, že dobre vyzerám, to som pred tým bola taká príšera? Je pravda, že ja sa na seba dívam denne, mne až taká zmenená nepripadám, ale uznávam, že ofina a zosvetlenie vlasov urobilo riadnu zmenu v tom, ako vyzerám."

Katka je ten typ, ktorý sa rád nechá nahovoriť na zmenu. "Nemám problém experimentovať, párkrát som to urobila a párkrát to aj nevyšlo. Nie vždy to totiž bolo šťastné riešenie, ale za pokus nič nedám a vlasy predsa dorastú..."

Zmena imidžu zvykne žene urobiť dobrú náladu. "Ja si dokážem zdvihnúť náladu aj maličkosťami. Ale nie vždy to ide. Ženy vedia, o čom hovorím - hormóny si totiž občas so mnou robia, čo sami chcú a neraz pracujú aj proti mne. Ja by som si chcela urobiť radosť, ale nejde to. A na druhý deň mi stačí, že si ráno môžem v pokoji vypiť kávu a viac ku šťastiu nepotrebujem. Ale predsa len existuje jedna vec, ktorá mi vždy urobí radosť - dobré jedlo!"

Dobrú náladu jej urobil aj nedávny zisk bronzového Slávika. "Úprimne poviem - a dúfam, že to nebudete brať ako otrepanú frázu - ale nečakala som tom. Mala som jasnú predstavu o tom, kto bude v prvej trojke a seba som tam nerátala. Keď teda vyhlásili moje meno, potešila som sa a povedala som si - Katarína, vitaj v hre! Pre muzikanta je dôležitá akákoľvek odozva. Už sa mi stalo, že mi ktosi vravel, že tá muzika, akú robím, mu akosi nejde dohromady so Slávikom... Lenže - ak si ľudia dajú tú námahu, aby mi poslali hlas, tak cítim ako povinnosť prísť tam, ukázať sa na preberaní a poďakovať za hlasy."

Samozrejme však, oveľa väčšiu radosť ako z toho, keď drží v ruke Slávika, jej pred nedávnom urobila možnosť vziať do ruky svoje nové cédečko Tajomstvá.

"Je to úľava, smútok aj obavy. Prešla som si všetkými týmito pocitmi niekoľkokrát. Samozrejme, že som rada, keď je už album hotový a môžem ho držať v ruke, no hneď sa ma chytá pocit akéhosi vákua. Snažím sa premýšľať nad tým, čo ďalej - aké mám ďalšie túžby a predstavy. Zrazu cítim isté prázdno, pretože pred vydaním albumu fungujem na sto percent hudbou a aj pod istým tlakom. Kvôli Tajomstvám mám za sebou rok intenzívnej práce, no už album existuje... Vždy po vydaní albumu pre mňa nastáva také zvláštne medziobdobie. Čo teraz? Musím sa sústrediť na úplne iné veci, ktoré už ale nie sú tvorivé - rozprávať o albume, prezentovať ho a to je pre mňa do istej miery traumatizujúce. Teším sa však na prípravu koncertnej šnúry."

Album Tajomstvá ťažko zaškatuľkovať. Treba si ho vypočuť. Za všetko hovorí aj skutočnosť, že na ňom Katka spolupracovala s producentom Christianom Eignerom, známym hlavne spoluprácou s kapelou Depeche Mode. Katka si teda ide svojou cestou.

"Urobila som si veľmi rýchlo jasno v tom, akým tlakom musím odolať. Impulz prišiel v období, keď som sa tešila z úspechu piesní Spomaľ či Môj Bože. Prešlo dlhé obdobie a všade odo mňa každý chcel len tieto skladby! Dosť dlho mi trvalo, kým som sa s tým nejako vyrovnala. Samozrejme, že som rada, ak sa skladbám darí, no nechcem byť zaškatuľkovaná. Mnohí muzikanti sa boja vystúpiť z vôd, ktoré už poznajú, nevidia pred sebou možnosti ísť niekam inam. Ja však chcem na sebe pracovať, v konečnom dôsledku - hudba, ktorú robím, je v prvom rade o mne a musí byť teda taká, akú chcem ja a nie taká, akú si predstavuje niekto iný, že by som mala robiť," dodala na záver.